Malý a pouličný florbal

Krása florbalu spočíva nielen v jeho dynamike, ale aj v tom, že sa dá hrať prakticky kdekoľvek. Medzinárodná florbalová federácia stanovila nielen pravidlá pre oficiálne zápasy, ale pripravila aj niekoľko dokumentov pojednávajúcich o rôznych obmenách tohto športu. A tak sa môžeme v jednom z nich dočítať o tzv. malom florbale, street florbale či iných, pre niekoho až extravagantných formách tejto hry.

Pozrime sa teraz bližšie na tzv. malý florbal. A všetko, čo tu bude v súvislosti s ním spomenuté, platí aj pre takzvaný street floorball, t.j. pouličnú hru. Jediný rozdiel medzi nimi je, že pouličný florbal sa hrá vonku - v podstate na akomkoľvek hladkom (nie však klzkom) povrchu.

Malý florbal sa hrá na zmenšenom ihrisku. Odporúčaná veľkosť je 20x10 metrov, ale skutočná veľkosť, tak ako všetky ďalšie parametre malého florbalu, je prispôsobiteľná prostrediu a podmienkam. Takže ak plocha, na ktorej by ste chceli hrať je menšia, vôbec to nevadí.

Čo sa týka počtu hráčov, hrá sa 3 na 3 bez brankára, tzn. všetci hráči majú hokejky. Inými slovami, ani jeden z nich nie je určený na stráženie tímovej svätyne. A ako si hneď povieme, ani by to vlastne nebolo možné. Znovu, ak je to vhodné, počet hráčov môže byť väčší, či menší.

Celé ihrisko je ohradené klasickými florbalovými mantinelmi, 50 centimetrov vysokými, v rohoch ihriska tvoriacich oblúk. Na oboch koncoch ihriska (brané po dĺžke, samozrejme) sa nachádza po jednej bránke odporúčaných rozmerov 60x40 centimetrov. Opäť, ak je to vhodné vzhľadom na vylepšenie zážitku z hry, bránky môžu byť menšie, či väčšie.

Jediná čiara na celom ihrisku je tá, ktorá vyznačuje bránkovisko. Tvorí ho polkruh s polomerom 1,5 metra okolo bránky, vypuklý smerom ku stredu. Bránkovisko hrá významnú rolu v celej hre - je to totiž priestor, do ktorého nesmie vstúpiť žiaden hráč - ani z útočiaceho, ani z brániaceho tímu. Ak tak urobí útočník, brániace družstvo zahráva spred bránky, ak to urobí obranca, útočiace družstvo strieľa penaltu - t.j. vystrelí loptičku z polovice ihriska smerom na prázdnu bránu. Pozor ale - to, že do priestoru bránkoviska nesmie stúpiť žiaden hráč ešte neznamená, že v bránkovisku sa nesmie hrať. Načiahnuť sa hokejkou do priestoru bránkoviska, pričom hráč stojí mimo neho, je dovolené. Z tohto je jasné, že brankár v podstate skutočne nemá zmysel. Nezbudnite ešte na jedno - čiary sú spravidla vždy súčasťou priestoru, ktorý ohraničujú. Takže stúpiť na čiaru bránkoviska je už priestupok.

Zápas začína vhadzovaním v strede ihriska a štandardne to je jediné vhadzovanie v zápase. Po góle totiž tím, ktorý gól inkasoval, rozohráva po zapískaní rozhodcom z vlastnej polovice, pričom priamo z rozohrávky nesmie padnúť gól (t.j. musí tam byť aspoň jedna nahrávka).

Ostatné pravidlá sú také isté, ako pri "veľkom" florbale, spomeňme len tie základné - je zakázané sekať po súperovej hokejke, nadvihúť ju, hákovať či pridržať, alebo kopnúť do nej. Ak loptička opustí ihrisko, zahráva tím, od hráča ktorého sa loptička von neodrazila, loptičku z miesta tam, kde loptička prešla ponad mantinel, len posunutého 1 meter od neho.